Ošetřovatelské perspektivy 2018, 1(2):55-66 | DOI: 10.25142/osp.2018.018

VYUŽITIE NEFARMAKOLOGICKEJ LIEČBY U SENIOROV V DOMÁCEJ A ÚSTAVNEJ STAROSTLIVOSTI

Katarína Zrubáková1, Mária Novysedláková1, Mariana Magerčiaková1, Mária Šupínová2
1 Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita v Ružomberku
2 Fakulta zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave

Cieľom príspevku je opísať nefarmakologickú liečbu a možnosti jej využitia u seniorov v domácej a ústavnej liečbe.

Metodológia: Analýza výskumných štúdii získaných po zadaní kľúčových slov v databázach Scopus, Web of Science, ProQuest Central publikovaných v rokoch 2010–2017. Dotazník vlastnej konštrukcie administrovaný sestrám do zdravotníckych a sociálnych zariadení. Komparácia získaných údajov.

Výsledky výskumu: Analýzou štúdii sme zistili, pri ktorých ochoreniach a symptómoch sa využíva nefarmakologická liečba. K najčastejším ochoreniam patrili: demencia, depresia, imobilita, inkontinencia, poruchy spánku, náhla cievna mozgová príhoda, bolesť, artróza, dysfágia, hypertencia, diabetes mellitus. Spôsoby liečby boli: rehabilitácia, liečebná výživa, hydratácia, kognitívna behaviorálna terapia, reminiscencia, pracovná terapia, programové aktivity, edukácia. Dotazníkmi sme zistili, aké nefarmakologické liečebné postupy používajú sestry v terapii seniorov. Najčastejšie to bola liečebná výživa, hydratácia, ošetrovateľská rehabilitácia, edukácia, kognitívny tréning. V zariadeniach sociálnych služieb využívali okrem uvedených bazálnu stimuláciu, validáciu, reminiscenciu, ergoterapiu. Výsledky sú súčasťou projektu KEGA 016KU-4/2017 Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach.

Záver: Nefarmakologická liečba je významnou súčasťou v komplexnej starostlivosti o seniorov. Podľa výsledkov terénneho výskumu je veľa krát samotným seniorom, ale i zdravotníckymi pracovníkmi zamieňaná za farmakoterapiu. Najmenej využívaná je v domácom prostredí/v komunitnej starostlivosti. Absentuje predovšetkým rehabilitácia a kognitívna stimulácia, neadekvátna je aj interdisciplinárna spolupráca, ktorá je kľúčová v starostlivosti o polymorbídnych a krehkých seniorov.

Klíčová slova: nefarmakologická liečba, nefarmakologické liečebné postupy, seniori, komunitná a ústavná starostlivosť, projekt KEGA

USE OF NON-PHARMACOLOGICAL TREATMENT IN HOME AND INSTITUTIONAL CARE OF THE ELDERLY

The aim of the paper is to describe non-pharmacological treatment and the possibilities of its use in the elderly in home and institutional care.

Methodology: Analysis of research studies obtained after entering keywords in databases of Scopus, Web of Science, ProQuest Central published in 2010–2017. Non-standardized questionnaire administered by nurses to health and social facilities. Comparison of collected data.

Research results: By analysis of the studies, we found out in which diseases and symptoms non-pharmacological treatment is used. The most common diseases were: dementia, depression, immobility, incontinence, sleep disorder, stroke, pain, arthrosis, dysphagia, hypertension and diabetes mellitus. Treatment methods applied were: rehabilitation, nursing rehabilitation, curative nutrition, hydration, cognitive behavioral therapy, reminiscence, work therapy, program activities and education. By using questionnaires, we found out what non-pharmacological treatments are used by nurses in the therapy of the elderly. The most frequent were: curative nutrition, hydration, nursing rehabilitation, education, cognitive training. In social service facilities in addition to basic stimulation they used validation, reminiscence, occupational therapy. The results are part of the project KEGA 016KU-4/2017 Possibilities of Interdisciplinary Cooperation in the Realization of Seniors Non- pharmacological Treatment in Institutional care.

Conclusion: Non-pharmacological treatment is an important part of complex care for the elderly. According to the field research results, pharmacotherapy is often preferred by the elderly, as well as the healthcare workers. The method is least used in home environment/ community care care. The most absent is rehabilitation and cognitive stimulation. Interdisciplinary cooperation is also inadequate, which is essential in the care of multiple morbidities and frail elderly.

Keywords: non-pharmacological treatment, non-pharmacological therapeutic procedures, elderly, community and institutional care, project KEGA

Vloženo: 30. říjen 2018; Přijato: 27. listopad 2018; Zveřejněno: 7. březen 2019  Zobrazit citaci

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Zrubáková K, Novysedláková M, Magerčiaková M, Šupínová M. VYUŽITIE NEFARMAKOLOGICKEJ LIEČBY U SENIOROV V DOMÁCEJ A ÚSTAVNEJ STAROSTLIVOSTI. Ošetřovatelské perspektivy. 2018;1(2):55-66. doi: 10.25142/osp.2018.018.
Sdílet...
Stáhnout citaci
  • BibTeX (.bib)
  • Bookends (.ris)
  • EasyBib (.ris)
  • EndNote (.enw)
  • EndNote 8 (.xml)
  • ISI WoS (.isi)
  • Medlars (.medlars)
  • Mendeley (.ris)
  • MODS (.xml)
  • Papers (.ris)
  • RefWorks (.txt)
  • RefManager (.ris)
  • RIS (.ris)
  • MS Word (.xml)
  • Zotero (.ris)
    • Zobrazit celý článek

    Reference

    1. ABRAHA, I. et al. Evidence of and recommendations for non-pharmacological interventions for common geriatric conditions: the SENATOR-ONTOP systematic review protocol. BMJ Open. 2015, vol. 5, no. 1, p. 1-6. ISSN 2044-6055. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    2. BARTOŠOVIČ, I. Vybraná problematika gerontológie a geriatrie: 1. diel. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2014. ISBN 978-80-8132-101-6.
    3. CONN, D. et al. National Guidelines for Seniors' Mental Health: The Assessment and Treatment of Mental Health Issues in Long-Term Care Homes (Focus on Mood and Behaviour Symptoms). Canadian Journal of Geriatrics. 2006, no. 9, suppl. 2, p. 59-64. ISSN 1718-1879.
    4. FERTAĽOVÁ, T., ONDRIOVÁ, I. a HADAŠOVÁ, L. Piliere terapie Alzheimerovej choroby. Česká a slovenská psychiatrie. 2017, roč. 113, č. 3, s. 119-122. ISSN 1212-0383.
    5. FOSTER, N. E. et al. Research priorities for non-pharmacological therapies for common musculoskeletal problems: nationally and internationally agreed recommendations. BMC Musculoskeletal Disorders. 2009, vol. 10, no. 3, p. 1471-1474. ISSN 1471-2474. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    6. HEGYI, L. a KRAJČÍK, Š. Geriatria. Bratislava: Herba, 2010. ISBN 978-80-89171-73-6.
    7. HEGYI, L. a KRAJČÍK, Š. Geriatria pre praktického lekára. Bratislava: Herba, 2015. ISBN 978- 80-89631-31-5.
    8. HERHOLZ, S. C. et al. Non-pharmacological interventions and neuroplasticity in early stage Alzheimer's disease. Expert Review of Neurotherapeutics. 2013, vol. 13, no. 11, p. 1235- 1245. ISSN 1473-7175. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    9. HOLMEROVÁ, I., JURAŠKOVÁ, B., ZIKMUNDOVÁ, K. et al. Vybrané kapitoly z gerontologie. Praha: EV public relations, 2007. ISBN 978-80-254-0179-8.
    10. IJAOPO, E. O. et al. Dementia-related agitation: a review of non-pharmacological interventions and analysis of risks and benefits of pharmacotherapy. Translational Psychiatry. 2017, vol. 7, no. 10, p. 32-36. ISSN 2158-3188. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    11. IŽOVÁ, M. a DROZDÍKOVÁ, K. Využitie konceptu bazálnej stimulácie pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. In: ŽIAKOVÁ, K., ČÁP, J. et al. Teória, výskum a vzdelávanie v ošetrovateľstve. Martin: Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta, 2011, s. 128-134. ISBN 978-80-89544-00-4.
    12. JANEČKOVÁ, H. a VACKOVÁ, M. Reminiscence: využití vzpomínek při práci se seniory. Praha: Portál, 2010. ISBN 978-80-7367-581-3.
    13. KOMJÁTHY, H. Riziká farmakoterapie geriatrických pacientov. Praktické lekárnictvo. 2016, roč. 6, č. 1, s. 8-12. ISSN 1338-3132.
    14. Liečba. In: Wikipédia: slobodná encyklopédia [online]. 2. 6. 2014. [cit. 27. 3. 2018]. Dostupné z: https://sk.wikipedia.org/wiki/Lie%C4%8Dba.
    15. MACHÁLKOVÁ, L., MAZALOVÁ, L., DANOSOVÁ, M. et al. Koncept bazální stimulace a jeho využití v ošetřovatelské péči u seniorů. Interní medicína pro praxi. 2017, roč. 19, č. 1, s. 49-51. ISSN 1212-7299. Přejít k původnímu zdroji...
    16. MARKOVÁ, K., JEDLINSKÁ, M. a ŠOUKALOVÁ, K. Vztah reminiscenčních aktivit a depresivity seniorů v institucionální péči. Ošetřovatelství a porodní asistence. 2013, roč. 4, č. 1, s. 520- 527. ISSN 1804-2740.
    17. PALÁT, M. Behaviorizmus, behaviorálna medicína, behaviorálna terapia. Eurorehab: časopis pre otázky fyzikálnej a rehabilitačnej medicíny: journal of physical and rehabilitation medicine. 2002, roč. 12, č. 3, s. 131-132. ISSN 1210-0366.
    18. PAVELOVÁ, Ľ. Implementácia prvkov bazálnej stimulácie do klinickej praxe. In: TISOŇOVÁ, V. et al. Nové trendy vo vzdelávaní a praxi ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie. Ružomberok: Verbum, 2010, s. 143-147. ISBN 978-80-8084-548-3.
    19. RIVERA-PAICO, M. L. and VEGA-GRADOS, J. Incidence of polypharmacy in hospitalized seniors. Revista del cuerpo medico del hospital nacional almanzor aguinaga asenjo. 2017, vol. 10, no. 2, p. 69-74. ISSN 2227-4331. Přejít k původnímu zdroji...
    20. SCHLOSSEROVÁ, A. a MROSKOVÁ, S. Uplatnenie bazálnej stimulácie v klinickej ošetrovateľskej praxi. In: Molisa 7: Medicínsko-ošetrovateľské listy Šariša. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníctva, 2010, s. 124-127. ISBN 978-80-555-0233-5.
    21. SLOVENSKO. Vyhláška MZ SR č. 364/2005 Z. z., ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci s lekárom v znení neskorších predpisov.
    22. TOMAGOVÁ, M. a MIERTOVÁ, M. Kognitívna rehabilitácia ako ošetrovateľská intervencia. In: ŽIAKOVÁ, K., ČÁP, J. et al. Teória, výskum a vzdelávanie v ošetrovateľstve. Martin: Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta, 2011, s. 386-395. ISBN 978-80-89544- 00-4.
    23. TOMAGOVÁ, M. et al. Príčiny predčasného ukončenia kognitívnej rehabilitácie pacienta s demenciou Alzheimerovho typu. Česká a slovenská psychiatrie. 2012, roč. 108, č. 6, s. 311-317. ISSN 1212-0383.
    24. VALKOVÁ, H. Nepriaznivý zdravotný stav ako súčasť sociálnej služby. Via Practica. 2017, roč. 14, č. 1, s. 40-42. ISSN 1336-4790.
    25. VOJTOVÁ, H. Koncept smyslové aktivizace. Florence. 2015, roč. 11, č. 11, s. 14-16. ISSN 2570-4915.
    26. VOJTOVÁ, H. Smyslová aktivizace v české praxi. Prachatice: Institut vzdělávání, 2014. ISBN 978-80-260-5804-5.
    27. WEHNER, L. a SCHWINGHAMMER, Y. Smyslová aktivizace v péči o seniory a klienty s demencí. Praha: Grada, 2013. ISBN 978-80-247-4423-0.
    28. ZENTHÖFER, A. et. al. Carers' education improves oral health of older people suffering from dementia - results of an intervention study. Clinical Interventions in Aging. 2016, vol. 11, p. 1755-1762. ISSN 1176-9092. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    29. ZRUBÁKOVÁ, K., KRAJČÍK, Š. et al. Farmakoterapie v geriatrii. Praha: Grada Publishing, 2016. ISBN 978-80-247-5229-7.
    30. ZRUBÁKOVÁ, K., NOVYSEDLÁKOVÁ, M. a MORAUČÍKOVÁ, E. Realizácia nefarmakologickej liečby v ústavnej starostlivosti o seniorov. Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. 2017, roč. 4, č. 6, s. 50-54. ISSN 1339-5920.

    Tento článek je publikován v režimu tzv. otevřeného přístupu k vědeckým informacím (Open Access), který je distribuován pod licencí Creative Commons Attribution 4.0 International License (CC BY 4.0), která umožňuje distribuci, reprodukci a změny, pokud je původní dílo řádně ocitováno. Není povolena distribuce, reprodukce nebo změna, která není v souladu s podmínkami této licence.


    Zpět na obsah